Bratislavské homosexuálne zvrátenosti?

Autor: Marek Bartkovský | 2.5.2010 o 20:22 | (upravené 3.5.2010 o 8:07) Karma článku: 5,85 | Prečítané:  1972x

22. mája 2010 sa v Bratislave má uskutočniť pochod homosexuálov - najväčšia akcia homosexuálov v histórii krajiny. Slovensko je zároveň poslednou krajinou Európskej únie, kde sa takýto pochod zatiaľ nekonal. Takúto akciu treba odmietnuť, lebo ohrozuje normálnu rodinu, mládež a deti. Nielen slovne odmietnuť, ale aj zakázať!

Treba vyzvať primátora nášho hlavného mesta, aby urobil všetko preto, aby sa takáto zvrátená akcia vôbec nekonala.

Taktiež politikov...

Ján Pavol II. schválil isté úvahy sformulovaných Kongregáciou pre náuku viery ohľadom pomýlených homosexuálnych zväzkov. Tam sa uvádza: Ak sú všetci veriaci povinní postaviť sa proti právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov, katolícki politici - sú vzhľadom na zodpovednosť, ktorá im prináleží - viazaní touto povinnosťou ešte väčšmi... ide o povinnosť svedčiť pravde.


Čo je to vlastne homosexualita?

A treba homosexuálov odsúdiť alebo homosexuálne úkony?

Homosexualita je trvalá citová, erotická a sexuálna preferencia osôb rovnakého pohlavia. Jej nositeľ je sexuálne priťahovaný osobami rovnakého pohlavia. Homosexuálne vzťahy sú neprirodzené, pretože narušujú prirodzenosť, podstatu a dôstojnosť ľudskej sexuality, a preto ich nemožno schvaľovať; treba však rozlišovať medzi homosexualitou a homosexuálnym správaním. Homosexuál sa nemusí nevyhnutne správať homosexuálne; na druhej strane heterosexuál pod vplyvom zvedenia alebo sexuálneho experimentovania v puberte sa ojedinele môže dopustiť homosexuálneho činu.

Príčiny homosexuality nie sú dostatočne ujasnené; isté je, že jednou z príčin je zvedenie alebo psychické traumy v detstve. Terapia homosexuality je možná, ale úspechy sú pomerne skromné. Verejná podpora homosexuality oslabuje rodinu a ohrozuje zdravý vývoj ľudí, preto ju treba odmietnuť. (FÓRUM ŽIVOTA).

 

Rodina je v kríze

Požiadavky istých homosexuálov sú pre spoločnosť a svet neprijateľné. Niektorí homosexuáli túžia po registrovaných partnerstvách a dokonca aj v kostole, ako vidno pri protestoch v zahraničí, keď Katolícka Cirkev pochopiteľne takéto zvrátenosti odmieta, a ďalej túžia po adopcii detí a pod.

Rodina je základnou bunkou spoločnosti. Normálna, zdravá, prijateľná a v budúcnosti prospešná rodina bola, je a vždy bude tvorená mužom a ženou. Dieťa patrí do takejto normálnej rodiny.

images.jpg

A na Slovensku, v Európe a vo svete treba chrániť  tradičnú rodinu, a nie podporovať pomýlené homosexuálne akcie, ktoré ohrozujú rodinu a spoločnosť.

 

A čo sa týka pedofilných škandálov v Katolíckej Cirkvi...

Je zaujímavé, že v tomto Roku kňazov vyšli najavo mnohé sexuálne škandály. Média útočia na Katolícku Cirkev a pritom takéto prípady sú minimálne v porovnávaní tých škandálov, ktoré sa stali v rodinách, v školách (telocvikári),  nekatolíckych cirkvách, a inde. Ale samozrejme, že to vôbec neospravedlňuje.

Štátny sekretár Vatikánu kardinál Tarcisio Bertone vyvolal vraj rozruch keď vyhlásil, že pedofília nesúvisí s celibátom, ale s homosexualitou.

tarcisiobertone.jpg

Psychiater Dr. Richard Fitzgibbons, ktorý má skúsenosti s terapiou kňazov, ktorí sexuálne zneužívali deti, dáva za pravdu kardinálovi Bertonemu a hovorí: „Výpovede kardinála Bertoneho sú dokázané výsledkami štúdie Johna Jaya a klinickými skúsenosťami a dôkazmi. Každý kňaz, ktorého som terapeuticky liečil pre sexuálne kontakty s deťmi, mal predtým homosexuálne vzťahy s dospelými."

Dr. Fitzgibbons je od r. 1988 riaditeľom istého poradenského centra v USA a poradcom vatikánskej Kongregácie pre klérus. Vo svojom „Liste katolíckym biskupom" z roku 2002 charakterizoval kňazov so sklonmi k sexuálnemu zneužívaniu, ako osoby, ktoré v detstve utrpeli ťažké zranenia z osamelosti, problémami so vzťahom k otcovi, odmietaním rovesníkov, chýbajúcim mužským sebavedomím a negatívnym obrazom seba alebo svojho tela. Ďalej tento psychiater uvádza: „Kňazi, ktorí majú sexuálne kontakty s maloletými... odmietajú skúmať si svedomie... aj prijať sviatosť pokánia".

Kňazom s homosexuálnymi sklonmi psychiater odporúča, aby sa informovali o pôvode sklonov a o možnostiach uzdravenia. On sám hovorí, že videl mnohých kňazov, ktorí sa stali svätejšími a šťastnejšími vo svojej službe, pretože sa vyliečila ich neistota, čo sa týka ich mužstva, pochádzajúca z detstva a mladosti, ako aj ich osamelosť a hnev a tým aj homosexuálne sklony.

Je to len problém kňazov?

 

Určite tých, čo propagujú, podporujú a schvaľujú takéto zvrátenosti (homosexuálne pochody, registrované partnerstvá, adopcie detí pre homosexuálov a lesby a pod.) pobúri tento môj článok... Ale nemyslím si, že je to namierené proti nim, ale proti homosexuálnym hriešnym požiadavkám...

Niektorí si myslia, že Cirkev odsudzuje homosexuálov.

Cirkev ich neodsudzuje... Je však proti hriechu, čo dobrovoľne niektorí vykonávajú!

„Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu" (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2358).

ikonka.gif

Kongregácia pre náuku viery predložila pápežovi Jánovi Pavlovi II. takéto úvahy, ktoré aj schválil: Cirkev učí, že rešpekt voči homosexuálnym osobám v nijakom prípade nemôže viesť k schvaľovaniu homosexuálneho správania alebo k právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov. Spoločné dobro vyžaduje, aby zákony uznávali, podporovali a chránili manželský zväzok ako základ rodiny, primárnej bunky spoločnosti. Právne uznanie homosexuálnych zväzkov alebo ich zrovnoprávnenie s manželstvom by znamenalo nielen schvaľovanie mylného správania, ktoré by sa následne mohlo považovať za model pre súčasnú spoločnosť, ale aj zahmlenie zmyslu základných hodnôt, ktoré patria do spoločného dedičstva ľudstva. Nie je možné, aby Cirkev pre dobro ľudí a celej spoločnosti takéto hodnoty nebránila.

Ostáva teda dúfať, že náš slovenský národ nikdy nedovolí, aby sa ničila tradičná rodina muža a ženy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?